Blog: frustrácia 2015

Prvý rok v zastupiteľstve ubehol ako voda. Čo sa u nás za ten rok zmenilo? Ľudí veľmi nezaujímajú transparentné moduly zverejňovania zmlúv a faktúr na obecnej stránke, nový štatút obce, časopis a podobné, pre bežných ľudí nepodstatné novinky. Hlavné problémy sa takmer vôbec nevyriešili. Z balíka štyroch rozbitých ciest sa opravila len jedna. Ostatné sa starostovi z rôznych objektívnych, ale aj nepochopiteľných príčin opraviť nepodarilo. Za zmienku stojí hlavne Krátka ulica. Absurdná situácia vznikla hneď v závere roka 2014, kedy sa na internete objavila faktúra aj zmluva na práce za vyše 30 000 eur na Potočnej ulici. Hádam len náhodou boli práce vykonané tesne pred voľbami. Pre mnohých neznáma, ale stále slávnejšia ulica v našej obci, kde v tom čase stály 3 rozostavané domy dostala od obce novú betónovú cestu. Vyvolalo to niekoľko otázok, hlavne otázku prečo práve táto ulica a za toľko peňazí? Krátka ulica, ktorou sa na Potočnú dostanete v lete pripomína saharskú púšť a keď prejde nejaká dodávka, tak si môžeme pripomenúť  historickú operáciu púštna búrka. V altánku si neposedíte... V zimnom období je to skôr bažina. Na tejto ulici už desaťročia ľudia žijú bez normálnej cesty, v prachu a blate. Jedinou odpoveďou, ktorú som dostal bolo, že obec má v pozemku pod cestou na Potočnej podiel a preto sa na výstavbe podieľala. To že pozemok na Krátkej má v úplnom vlastníctve je možno nepodstatnou vecou. A ľudia ju žiadali riešiť už niekoľko rokov. Prišli aj na zastupiteľstvo a starosta im sľúbil, že na jeseň 2015. V roku 2013 sľúbil že na jar 2015, potom zase na jeseň 2015. Stále nič...Treba projekt, treba odvodňovať, treba...Toto všetko netreba hlavne v predvolebnom období, vtedy sa na rýchlo spamätá veľa samospráv, nielen tá naša. Škoda len že nie na Krátkej, alebo Záhradnej ulici...

 

A takto môžeme menovať ďalšie problémové miesta či nutné opravy, ktoré sa nerealizovali. Obecné zastupiteľstvo schválilo väčší balík peňazí na všetky hlavné problémové projekty v obci. Realizovaných bolo minimum. Kto za to môže? Poslanci?

Schéma fungovania je jednoduchá. Máme problém, poslanci schvália peniaze, starosta by mal práce či služby obstarať. Výsledok za prvý polrok a druhý polrok zhrniem nižšie.

 

Včera sme rokovali o postupe pri obstaraní práce na chodníkoch, vyzerá to že toho roku sa ich konečne dočkáme. Verím, že tento krát urobí všetko preto, aby sa tak udialo. Nechcem mu krivdiť, niektoré legislatívne kroky vyžadujú určitý čas a lehoty nepustia. Starosta by veľmi chcel dom smútku, pravda myslím, že sa nenájde poslanec, ktorý by ho tiež nechcel, ale z ohľadom na financie - najskôr by bolo treba poriešiť dôležitejšie veci. (chodníky, cesty, škôlka) neskôr z ohľadom na finančné možnosti sa pustiť aj do tejto investície. Resp. je možné využívať aj fondy, ale na výzvy treba reagovať pružne a mať pripravený projekt. Ten žiaľ zatiaľ nemáme... Znie až komicky, keď človek zistí, že sme v máji skoro zaplatili za projekt na chodníky na cintoríne vyše 4000 eur. Nebolo by na tom nič čudné, keby už neboli pred tým postavené. Stačilo sa o to len zaujímať...aspoň že sme nezaplatili...

 

Naozaj ma už začína prepadať pocit frustrácie z toho ako tu všetko funguje. Všetko ako keby bolo úplne opačne, ako v normálne existujúcej obci. Stačí ísť pár kilometrov severne... Väčšina samospráv má podobné problémy ako my. Jediný rozdiel, že väčšina má aj pádny argument - financie. A tých je v Rozhanovciach paradoxne dostatok. Nielen z predaja pozemkov pre diaľnicu, ale hlavne z podielových daní a miestnych poplatkov. Ministerstvo financií na tento rok predpovedá pre našu obec na podielových daniach ešte vyšší balík ako v minulom roku.

 

Prvý polrok u nás bol prakticky bez zásadných zmien, jediným väčším impulzom bolo obstaranie projektu na opravu chodníkov. Spomeňme si ako dlho trvalo obci opraviť výtlky pri škole, tie na ktorých nejeden vodič dostal defekt, či poškodil podvozok. V marci vyšlo uznesenie kde odporúčame starostovi začať s opravami. Tie sa nedostavyli dokial som na hlavnú stránku neumiestnil odpočítavanie a fotografiu pseku. Pomohlo, opravili to do dvoch dní, bol JÚN!

Zásadné prebudenie priniesol nový prednosta na obecnom úrade. Ľudia sa pýtali načo, čo bude robiť? Objektívne môžeme povedať, resp. porovnať koľko vecí sa naštartovalo a koľko obstaraní sa odvtedy urobilo. Dokončil sa plot pri škole, škôlka dostala do jedálne potrebné vybavenie ako konvektomat, zabezpečili sa kamery, retardér, opravila sa cesta na MČT smer Hrašovík, osvetlenie pri obecnom ihrisku a veľa ďalších vecí. Krásny príklad toho ako sa veci dajú ak sa chce. Za to všetka česť, naozaj. Ďalšie okolnosti nebudem rozoberať.

 

Po roku sa už nečudujem prečo naša obec zo svojimi zdrojmi absolútne nenapreduje požadovaným tempom. Pasivita, zatajovanie a nezáujem - to sú asi slová, ktoré ma napadajú pri pomyslení na jedného človeka. Nechápte ma zle, uvedomuje si problémy, súhlasí s riešením, ale riešenia neprichádzajú. Nevenujeme tomu predsa vlastný čas a energiu kvôli sľubom a neustálym zlyhaniam. Človek sa musí až hanbiť za veci za ktoré nemôže. Miestami už začínam rozmýšľať, či to vôbec celé má zmysel. A aj keď sa človek zaujíma a žiada nápravu či poukazuje na zlé praktiky, je skôr za exota. Málokto si dovolí vystupovať proti, alebo povedať veci na rovinu. Ideálne je napísať niečo do diskusie na internete a najlepšie pod anonymným príspevkom. A ak už niečo človek povie, tak len v okruhu známych či priateľov, lebo "čo keď niekedy budem niečo potrebovať a pomstia sa mi?"..."nechcem byť zlý, na tých sa ukazuje prstom...". 

 

Bol tu aj zaujímavý podnet, ktorý mi bol adresovaný - robím to hlúpo a neslušne. Pýtam sa čo je na tom hlúpe a neslušné keď niekomu trvá 7 mesiacov vysťahovať nelegálneho nájomcu a človek na tom trvá s sťažuje a na niekoľko mesačnú nečinnosť? Čo je neslušné na tom poukázať, že obstarania neprebiehajú optimálne a (ako som uviedol ten projekt na chodníky na cintoríne) nepochopiteľne? Čo Vám na tom vadí? Toto naozaj neviem pochopiť čoho sa mám báť? Takéto veci sa riešili aj v minulosti, akurát to všetko ostalo za dverami zasadačky. Sú to veci, ktoré ľudia majú vedieť, je to ich obec, naša obec, nie obec špeciálneho okruhu "nadradených" ľudí. Nezískali sme predsa dôveru, aby sme sedeli zo založenými rukami a potľapkávali sa po pleci ako je všetko v poriadku.

 

Viacerí môžu zo životných skúseností potvrdiť, že najlepšie je držať hubu a krok - to žiaľ funguje vo viacerých sférach spoločnosti. A tí čo sa pokúsia o opak buď zostanú za čudných, hlúpych, alebo to časom vzdajú, lebo to prestane mať význam. Nie som na to zvyknutý a nikdy si na to nezvyknem. 

 

Rok bol plný aj pozitívnych vecí, napríklad kultúra. Spoznal som veľa nových ľudí a kadečo sa naučil. Jediné čo ľutujem je tá počiatočná naivita a zápal pre veci s ktorými nedokážem pohnúť. Možno niekde v inej obci by si to náčelník cenil viac... Chcel by som poďakovať tým pár ľuďom za povzbudivé slová, rady či vysvetlenia. A som rád aj za kritiku, predsa len človek si niektoré veci neuvedomí sám. Rád sa z nich poučím a uznám si aj chybu. Človek musí mať naozaj silný žalúdok, aby to všetko strávil, intrigy a trestné oznámenia - to je teraz v kurze. To len tak, aby som sa mi uľavilo. Neohováram, konštatujem fakty a to som ešte nespomenul všetko. 

 

 

pridané 12.1.2016